Viera Růžičková                                               Vloženo 3.12.2019            

88B. Čo mi pomáha zlepšiť kvalitu duchovnej komunikácie

 

K publikování připravila a na web vložila Marie Holoubková

__________________________________________________

 

Učenie sa duchovne komunikovať. Príklady využitia duchovnej komunikácie v mojom živote. Nepravidelné komunikovanie. Čo sa deje počas duchovného, telepatického komunikovania. Príklad duchovnej komunikácie - formulovanie otázky, rozbor odpovede. Energie neprenášajú len informáciu. Moja prvá komunikácia s Prírodou. Komunikovanie s „pochybnými“ bytosťami. Neurčité a nekompletné odpovede. Tlak na konkrétnu odpoveď. Odpovede áno alebo nie. Skúsenosť s neplánovaným duchovným komunikovaním počas chôdze. Pozitívne prehlásenie: "Zvládam prekonávať prekážky." 

________________________________________________________
 

Nedávno sa mi stali rôzne príhody, ktoré mi potvrdili užitočnosť duchovnej komunikácie v každodennom živote. Mám pocit, že je to teraz aktuálna téma. Asi preto som dostala impulz o tom tiež niečo málo napísať.

Tejto téme sa venujú aj články 34A, 34B, 60A – 60E.


Učenie sa duchovne komunikovať
 

Je dôležité, aby sme duchovne komunikovali. Niektorí to ale nerobia, pretože im to nejde. Napadlo ma k tomu jedno prirovnanie.

Duchovne komunikovať pre nás na NDC je asi rovnako potrebné ako pre ľudí žijúcich v našej civilizácii vedieť čítať. A ako je to s čítaním? Niektoré deti už vedia čítať, než idú do školy, ide im to samo, ani sa to nemuseli učiť. Väčšina detí nevie pri nástupe do školy čítať vôbec, poznajú len písmenká. Až po prvej triede si niektorí z nich prvýkrát sami dokážu prečítať knižku. Pritom celý školský rok denne slabikujú, v škole, doma, tak ako to prváci musia. Je to veľa hodín týždenne, celý rok sa s tým drú. A mnohí ešte ani v druhej triede nedokážu čítať tak kvalitne, aby si mohli prečítať niečo sami. Napriek tomu zo všetkých sa stanú gramotní ľudia. Žiaden prvák nepovie: mne to nejde, ja čítať nebudem vedieť. Aj keby, rodičia a učitelia ho tak nenechajú.

Možno je to podobné aj s duchovným komunikovaním. Niekomu to ide akosi samo, hneď (aj u mňa to bolo podobné), ale väčšina si to asi musí oddrieť. A kto z dospelých je ochotný sa rok hrať na prváčika a denne sa trápiť s niečím, čo mu nejde? Už sa medzi ľuďmi na NDC taký našiel? Čo sa mu až potom, čo rok denne komunikoval, prvýkrát podarilo vykomunikovať prvú zmysluplnú vetu? A my sme už dospelí, musíme sa do toho donútiť sami.

Napísala som, že mne sa to komunikovanie darilo hneď, mám ale inú skúsenosť s učením sa niečoho v dospelosti, takže aspoň trochu viem, aké to je. Keď som mala asi 20 rokov, rozhodla som sa, že sa naučím korčuľovať. Išla som na klzisko a tam som zistila, že sotva prejdem po ľade z jednej strany na druhú. Padala som stále, až som z toho mala modré kolená. Ale vydržala som a chodila som tam ďalej, aspoň dvakrát za týždeň, každú zimu. Naučila som sa jazdiť bezpečne dopredu aj dozadu. Potom som sa rozhodla, že sa naučím aj otočku na jednej nohe, volá sa to trojka. Skúsila som to a zdalo sa mi, že je to nemožné. Ale držalo ma vedomie, že iní to dokázali. Tak som to skúšala stále dokola, veľa dní, až raz sa mi podarilo niečo, čo bola skoro otočka. A potom sa to zlepšovalo... Nakoniec po neviem koľkých sezónach som sa konečne dostala do stavu, že zvládam rôzne kroky, otočky, môžem krúžiť po ľade dopredu aj dozadu a užívať si pri tom pocit, že lietam. Neskôr som zistila, že všetko to, čo som sa ja učila niekoľko rokov, sa iní nadšenci naučili za jednu sezónu. Nemám teda asi vôbec talent, ale najazdila som hromadu hodín na ľade, takže som sa to nakoniec naučila.


Príklady využitia duchovnej komunikácie v mojom živote
 

V ďalšej časti sa zameriam na konkrétne prínosy duchovného komunikovania, ktoré by mohli slúžiť ako motivácia. Že sa vyplatí ten čas tomu venovať. Uvediem tu tri konkrétne príklady, ako som využila duchovnú komunikáciu v mojom živote.
 

1. Riešila som v práci jednu náročnú úlohu, trvalo to už dlho a veľmi sa mi nedarilo. Pretože to patrilo do oblasti prírodných vied, napadlo ma poradiť sa s Prírodou. Veľa som od toho nečakala, a prekvapivo, zistila som, že sa s Prírodou o tom dá rozprávať - že mi rozumie, o čo mi ide (o dosť lepšie v porovnaní s kolegami, s ktorými som sa o tom rozprávala). Nefungovalo to tak, že by mi nadiktovala riešenie. Ale dostala som od nej radu, na čo sa mám zamerať, pričom použila konkrétne odborné pojmy. A ukázalo sa, že to bolo správne. Ale nie hneď - tá cesta, ktorú naznačila Príroda, sa mi zdala zložitá a namiesto toho, aby som jej radu využila, skúšala som niečo jednoduchšie. Už som si myslela, že mám hotovo, ale v poslednej chvíli sa ukázalo, že tou skratkou to nepôjde. Postup naznačený Prírodou fungoval až prekvapivo dobre. Mala pravdu.


2. Mala som mať hodinovú prezentáciu. Mala som z toho obavy. Nie z toho, že to nezvládnem, bola som dobre pripravená a verila som si. Ale z toho, že v minulosti sa mi pri vystúpení na verejnosti už stalo, že som mala náhle silnú trému, až mi z toho bolo zle. Stalo sa mi to len párkrát, pri niektorých iných vystúpeniach som nemala skoro žiadnu trému, ale nikdy som dopredu nevedela, kedy sa to zopakuje.
Deň pred vystúpením som si to komunikovala. Bolo to veľmi stručné:

VR: Príroda, chceš mi niečo povedať k tomu, čo mám mať zajtra?

Príroda: „Nie je dôvod, aby to zle dopadlo, vplyvy sú priaznivé. Pripravila si sa dobre.“

VR: Osobná Karma, chceš niečo doplniť?

Osobná Karma: „Situácia je priaznivo naklonená tomu, aby ti to zajtra dobre dopadlo. Poriadne si sa pripravila a zaslúžiš si to.“

To bolo celé. Na druhý deň som už dopoludnia cítila silnú trému. Snažila som sa nejako rozptýliť, rozprávala som sa s kolegyňou a trochu to pomohlo. Potom cestou tam som už nemala možnosť sa s niekým rozprávať, ale spomenula som si na včerajšiu komunikáciu a napadlo ma skúsiť ešte v duchu komunikovať s Prírodou. Nič konkrétne som nechcela zisťovať, len byť v spojení. Neviem ako ma to napadlo, ale okrem obvyklého poďakovania za pomoc a podporu som Prírode povedala, že ju mám rada. Presne to som vtedy cítila. A odozva ma ohromila. Cítila som odpoveď, silné pocity, ako aj ona mňa má rada. Rozplakalo ma to. Silné čistenie, ktoré sa tým spustilo, potom pokračovalo celý zvyšok cesty až ku vchodu do budovy. Veľkou oporou mi bola myšlienka na to, že doma na poličke v zošite mám napísaný odkaz od Prírody, že to dnes dobre dopadne.

Keď som prišla na miesto, tréma bola preč. A už sa nevrátila. Vystúpenie som celé zvládla s nadhľadom, povedala všetko, čo som chcela, skončila presne včas, na všetky otázky som vedela uspokojivo odpovedať. Malo to veľmi pozitívnu odozvu.

Večer som si to komunikovala:

VR: Príroda, veľmi ďakujem za dnešnú pomoc. Naozaj to dobre dopadlo, aj vďaka spojeniu s tebou, tvojej podpore, energiám... Ďakujem za impulzy - uvedomila som si, že to je niečo vo mne, čo umožňuje tomu strachu, tréme, aby sa na mne držala. A že ja mám niečo zmeniť, uvoľniť, až potom sa ma pustí. Zahodiť strach, doslova.

Príroda: „Áno, pochopila si to správne, situácia ťa k tomu priviedla, bolo to tak dobre nastavené, že sa to dosť vyhrotilo, ale tak, že si to mohla (a mala) zvládnuť. Ináč ti hrozilo niečo nepríjemné. Som rada, že máme aj po tomto bližší vzťah, ja aj ty si rada.“


3. Nedávno som znova zažila podobnú situáciu, len menej významnú. Išlo o dohodnutú schôdzku s niekým, kam som sa mala dostaviť v daný čas cestou z práce a v práci som mala v ten deň nejaké neodkladné úlohy, vychádzalo to všetko dosť natesno. Zase som sa rozhodla si to dopredu komunikovať, ráno v autobuse cestou do práce.
Komunikácia bola nasledovná:

VR: Príroda, včera večer som sa už rozhodla nekomunikovať, bola som náhle veľmi ospalá, ale chcela by som aspoň teraz v autobuse. Prosím, niečo ku dnešnej plánovanej návšteve...

Príroda: „Nie sú tu tak vhodné podmienky, ale aspoň niečo. Lepšie, než nekomunikovať vôbec. Spojenie sa čistí. Ku ... choď, neboj sa toho, bol taký impulz a dobre to dopadne. Niečo sa u vás/neho možno obnaží a prečistí. Uvidíš sama, ako sa to vyvinie. Reaguj s nadhľadom, v pohode. Opakuj si pozitívne prehlásenie: „Nenechám sa vyviesť z miery, som schopná vhodne zareagovať.“
 

A skutočne to dopadlo tak, že sa síce stalo v ten deň veľa zlých náhod, ktoré vyzerali, že hladkému priebehu zabránia, ale všetky sa vykompenzovali dobrými náhodami, ešte než došlo ku škode, takže som celým dňom plynule prechádzala a schôdzka dopadla dobre nad očakávanie.
Večer som si to zase komunikovala:

VR: Príroda, ďakujem aj za dnešnú podporu. Naozaj všetko išlo hladko, autobus som stihla, ďalší nemeškal,  nič som nepoplietla, nezabudla... Až sa mi to zdalo neobvykle hladké. Čo to spôsobilo?

Príroda: „Asi to, ako si to aj sama v autobuse vnímala, že si sa dostala nad akúsi temnú úroveň, z ktorej na teba predtým útočili. Oni boli nad tebou a útočili tým, že si sa necítila dobre, mala pochybovačné myšlienky, strachy (aj bezdôvodné), ktoré ťa vysiľovali. A kým boli nad tebou, tak si s tým nemohla nič robiť. Pripadala si si voči tomu bezmocná. Začala si si uvedomovať, že ide o škodenie, a nie náhodu, že tie stavy nevznikajú len tak bezdôvodne. A to uvedomovanie bol prvý krok ku zmene. Jediná možnosť v takej situácii je stúpať vyššie a dostať sa až nad tú temnú úroveň. To si ale uvedomuješ až teraz. A presne to si urobila. Vždy, keď si si uvedomovala, že ti škodia, zamerala si sa na niečo pozitívne nad nimi, a to ti postupne umožnilo stúpať nahor. Tá vôľa ísť hore a nedať sa.

Ako človek takto stúpa, útoky sa logicky zosilňujú, lebo sa k tej temnej úrovni približuje. Musí sa ale nenechať odradiť a zastaviť. Ak je pevne upnutý na niečo (svetelné) nad touto úrovňou, prekoná to.

A jedným z pevných záchytných bodov je aj jeho osobná duchovná komunikácia, napríklad so mnou, Prírodou, o tej popisovanej situácii. Text napísaný na papieri (niečom hmotnom), plný povzbudení, určený človeku osobne, pochádzajúci priamo od Prírody, má obrovskú pomocnú silu v takýchto situáciách. Väčšiu, než keď sa na mňa človek len napojí. Aj vtedy dostáva povzbudenie, ale už nie tak pevné - nejde to z/do hmoty.  Nedá sa o to tak oprieť pri tom náročnom výstupe. Duchovná komunikácia na papieri je ako podaná ruka, zatiaľ čo napojenie bez zapisovania je len postrčením.

A to si si aj sama vyskúšala. Ako je užitočné a nápomocné o očakávanej náročnej situácii dopredu komunikovať. Aj keď ti nejde o získanie konkrétnych informácií či rady, ako sa zachovať, lebo je to jednoznačná situácia, aj tak ti duchovná komunikácia  výrazne pomôže. Vyčistí dopredu mnohé prekážky a potom ťa hladký priebeh môže až udiviť. Lebo sa mnohé spracovalo vďaka komunikácii už dopredu.

Tak ak sa vrátim ku tvojej situácii: vystúpila si až nad tú temnú úroveň, a je ti ako keď človek hmlou vyjde nad mraky a vyjasní sa mu. Je to samozrejme len jedna z mnohých, takže útoky z iných môžu ešte pokračovať, ale už si konečne pochopila princíp neobmedzeného stúpania, a tak si aj s nimi poradíš.“
 

To boli tri motivačné príklady z praxe, že sa vyplatí duchovne komunikovať.


Nepravidelné komunikovanie
 

A čo ak niekto síce zvláda kvalitne komunikovať, ale nerobí to pravidelne? Ja som na tom tak, že mám obdobia, keď komunikujem denne, ale mám aj obdobia, keď často vynechávam, väčšinou preto, že vtedy necítim také silné nutkanie to robiť a prioritu dám iným činnostiam. Potom dostávam slabšie alebo silnejšie náznaky, že by som mala komunikovať častejšie.

Ako príklad uvádzam nasledujúce úryvky z dlhších komunikácií:

23. 5. 2018  Osobná Karma: „Nie je dobré, že to komunikovanie zanedbávaš. Aj v takýchto chvíľach, keď toho máš veľa, je to nápomocné a prospešné. Potom sa lepšie zorientuješ a viac toho stihneš urobiť... Nemala by si to odsúvať ako menej podstatnú vec s nižšou prioritou. ...“

14. 10. 2018  Osobná Karma: „Je dobré, keď sa na mňa v duchovnej komunikácii napojuješ denne. Je to potom lepšie, viac do hĺbky, to spojenie sa upevňuje. Tak aj dnes, keď ešte nie si tak veľmi unavená, aby si už nemohla kvalitne komunikovať, je dobré to skúsiť, aspoň na chvíľku, aj keď už je neskoro. Má to význam - vidíš sama, koľko som ti toho už stihla behom chvíľky povedať, čo by ti inak neprišlo na myseľ. ...“

26. 11. 2018  Osobná Karma: (záver dlhšej duchovnej komunikácie) „Tieto komunikácie sú pre teba dosť veľké povzbudenie a pomoc, využívaj to častejšie. Nezaberie to zas toľko času.“

5. 4. 2019  Príroda: „Komunikuj, píš, je dobre, že sa ozývaš teraz a neodkladáš to na zajtra, aj keď už je neskoro. Je dobré udržiavať pravidelné spojenie - komunikáciu - denne, nevynechávať zbytočne dni. Aj keď si myslíš, že sa nič nové nedozvieš, nemusí to tak byť. ...“ (nasledujú konkrétne aktuálne veci)

6. 6. 2019  Príroda: „Dobre, že komunikuješ. Skús ešte častejšie. Aj písomná komunikácia je dôležitá. Má svoju silu. ...“ (predchádzajúce 3 dni som nekomunikovala)
 

Extrém u mňa bol, keď som teraz v lete bola asi tri týždne mimo domov a mala tam iný režim dňa a iné povinnosti, ktoré som nemala zabehnuté a zaberali mi veľa času, takže som úplne vypustila duchovné komunikovanie. Deň pre návratom domov som sa udrela do hlavy, z čoho som mala ešte dva týždne následky.

23. 8. 2019  Osobná Karma: „Ozývaš sa po dlhom čase - tam to nebolo ideálne, ale nie nemožné. Mohla si aj tam komunikovať, aspoň sa o to pokúsiť. Mohla si sa tak vyhnúť týmto nepríjemnostiam. Tvoja očista nemusela prebiehať až tak drsne - s úderom do hlavy. Mala by si sa z toho poučiť a komunikovať už zase častejšie. Vo vhodnejšom čase než teraz. A písať perom. Ale hlavne že komunikuješ, pripojuješ sa, tým sa všeličo čistí... aj v tvojej hlave.“
(Poznámka: Písala som práve obyčajnou ceruzkou (česky tužkou). Ceruzkou sa mi píše lepšie, ale zistila som, že to časom vybledne a stáva sa až nečitateľným. Keď používam ceruzku, ako keby som tej konkrétnej komunikácii prikladala menšiu dôležitosť.)


Čo sa deje počas duchovného, telepatického komunikovania
 

Najskôr sa pokúsim zjednodušene popísať, čo sa vlastne deje počas duchovného, telepatického komunikovania. Nie som odborník, čerpám hlavne z vlastných skúseností, ako sa to javí mne.

Od toho, s kým som v spojení, ku mne idú energie s informáciou. (A naopak.) Nie sú to konkrétne slová či vety. Tá informácia je nejak obsiahnutá v tej energii, ktorá do mňa ide. Táto energia potom v mojom mozgu aktivuje tie jeho časti, ktoré najviac zodpovedajú obsahu tej informácie.

Niečo podobné bolo ukázané v seriáli „Křeček v noční košili“. Tými časťami tam boli akési výčnelky v mozgu, a každý zodpovedal jednému písmenu. Po aktivovaní výčnelku (niekto do neho udrel) človek vyslovil dané písmeno. Asi si to tak veľmi zjednodušene môžeme predstaviť, až na to, že nejde o písmenká, ale celé slová, pojmy, slovné spojenia... a nie sú jednoznačne oddelené, ale prelínajú sa.

Energie teda aktivujú v mojej hlave to slovo, pojem, spojenie, ktoré najviac vystihuje obsah tej informácie, ktorú prenášajú, a ja si ho v tej chvíli pomyslím. Niekedy je takých slov viac a mne prídu na myseľ obidve, ide o synonymá. Niekedy je jedno z nich o trošku presnejšie, ako keby sa zasvietilo výraznejšie. Niekedy nie je žiadne jedno presné slovo, potom sa to musí poskladať z niekoľkých slov, čiže vznikne veta. A často nestačí ani jedna veta.

Energie teda len vyberajú z ponuky, ktorú mám už v hlave uloženú. Preto sa to môže javiť tak, že si to len sama vymýšľam. Ale rozdiel je ten, že tie myšlienky sa mi v hlave objavujú akoby samé od seba. Nie sú aktivované mojou vlastnou vôľou. Ja ich môžem vlastnou vôľou odmietnuť, alebo prijať tak ako sú, ale nie zmeniť. Neviem, ako je to u iných ľudí, u mňa je ten rozdiel ináč len veľmi slabo vnímateľný – čo je moja myšlienka, a čo nie.

 

Príklad:

Ukážem, ako to u mňa funguje, na konkrétnom príklade.

Formulovanie otázky:
 

Chcela som zistiť, prečo ma bolí päta. Ak otázku formulujem: „Príroda, prečo ma bolí päta?“, pravdepodobne sa mi v hlave začnú objavovať jednak myšlienky od Prírody, a jednak moje vlastné, z môjho rozumu, ktorý tiež sa snaží odpovedať na otázku. Tie môžu byť silnejšie a prebijú to od Prírody. A je dosť možné, že budú pravdivé. Takže si poviem, načo komunikovať, na toto som predsa vedela prísť aj sama.

Ja som sa ale spýtala takto: „Príroda, povedz mi prosím niečo k tomu, prečo ma bolí päta na pravej nohe. Je to z tých nových topánok? Alebo je za tým ešte niečo?" 

Do mojej otázky som rovno zhrnula všetky vlastné myšlienky, závery môjho rozumu, niekedy sú v tom už aj impulzy od Prírody zachytené podvedome dopredu. Rozum už teda dostal priestor, a teraz už bude ticho.

Ďalej, otázku som schválne nezačala slovom „prečo“, ktoré je dosť obmedzujúce. Nevyžadujem od Prírody tak jednoznačnú odpoveď. Stačí mi, aby mi k tomu niečo povedala.

Mám skúsenosti, že pri položení otázky ešte často spojenie nie je úplne vyladené, ustálené, ešte energie neprúdia tak čisto, ešte sa to len rozbieha. (Aj na ľade sa vždy najskôr na začiatku rozjazdím než začnem robiť zložitejšie prvky.) Dám preto priestor v odpovedi aj na ten rozjazd, ladenie. Nech začne kľudne zoširoka, nepodstatnými vecami, napríklad zopakuje časť otázky, netlačím vôbec na to, čo sa chcem dozvedieť najviac. Viem, že ona sa k tomu podstatnému dostane. Každým preneseným slovom sa spojenie skvalitňuje, až po pár slovách, niekedy vetách, už je optimálne.

 

Teraz rozoberiem odpoveď Prírody:
 

Príroda: „Nie je jednoduché priamo rovno odpovedať.“

Komentár: tu vidno horšiu kvalitu na úvod, veta je taká neučesaná. Zatiaľ sa vlastne nič nové nedozvedám.

Príroda: „Má to viacero príčin, ako obvykle.“

Komentár: tu už sa to trošku upresňuje, už z toho viem, že to nebolo len topánkami.

Príroda: „Je vhodné, že to riešiš, masíruješ, nezanedbávaš.“

Komentár: žiadna nová informácia, Príroda komentuje, že som si nohu masírovala. Ale v tejto energii je vložené povzbudenie, táto veta je tu za účelom podpory, pomáha mi, lieči ma. Aj toto je účel komunikácie.

Príroda: „Má to niečo spoločné aj s tými novými topánkami.“ 

Komentár: zopakovala moje domnienky a potvrdila ich. Toto ja asi najčastejšia varianta. Ja sa spýtam, a Príroda povie, že mám pravdu, zopakuje moje domnienky. Obvykle ale niečo doplní, čo mňa nenapadlo.

Príroda: „Poučila si sa, že je dobré ešte viac dbať na vhodnosť a ich kvalitu – kupovať topánky na chodenie, nie na vzhľad. Tvoje nohy tým dosť trpia, pokiaľ sa o ne nestaráš. Začni si ich teraz viac všímať. Musíš na nich často dlhšie stáť, veľa chodíš... nie je to jedno, v čom.“

Komentár: toto je hlavná časť, jadro celej komunikácie.
 

Dostala som teda impulz, že mám riešiť topánky. Často som sa cítila unavená a boleli ma nohy. Krátko po tejto komunikácii som akoby náhodou mala príležitosť si kúpiť dobré topánky, využila som ju. A po nejakom čase som si uvedomila, o koľko sa moje nohy cítia lepšie a nie som tak unavená. Keby som to riešila len rozumom, asi by som skúšala tie prvé topánky ďalej nosiť a predpokladala, že sa časom rozchodia. Súčasne ale ešte stále som sa úplne nezbavila bolestí päty. Takže bolo pravdivé aj to, že to malo viacero príčin. Všetky som ale v tej jednej komunikácii nedokázala zistiť.

 

Neurčité a nekompletné odpovede
 

Toto je bežné, že moje komunikácie ani pri optimálnom spojení a vyladení neobsahujú kompletné odpovede na otázky, ktoré sa pýtam. Niekedy to ani nie je možné. Počítam aj s tým, že dostanem neurčitú odpoveď, alebo rovno Príroda prizná, že mi na to nedokáže odpovedať. Že otázka je v mojej súčasnej situácii nezodpovedateľná, alebo len čiastočná odpoveď je možná.

 

Tlak na konkrétnu odpoveď
 

Zle sa mi komunikuje, keď sa pýtam na niečo konkrétne a veľmi dôležité je pre mňa poznať odpoveď.

Dobre sa naopak komunikuje, keď mojim cieľom je sa o veci len porozprávať. A nechám na Osobnej Karme alebo Prírode, čo mi k tomu povie. Ony najlepšie vedia, čo je pre mňa vhodné o tom vedieť. Často ma potom až prekvapí, ako sa postupne „rozhovoria“ a čo všetko užitočné sa dozviem.

 

Odpovede áno alebo nie
 

Keď sa pýtam tak, že odpoveďou je len áno alebo nie, zameriam sa dopredu na tieto dve slová. Už sa mi v hlave aktivujú dopredu a keď potom energie od Prírody jedno z nich aktivujú tiež, javí sa mi to, ako keď „svietia“ obidve, len jedno o trošičku silnejšie. A je pre mňa veľmi ťažké rozoznať, ktoré to je. A ak som ešte k tomu nejak zaujatá, potom na jedno z nich myslím viac, a je už pre mňa nemožné rozoznať, čo Príroda hovorí.

Preto aj v prípadoch, keď potrebujem vedieť odpoveď na otázku typu áno/nie, sa snažím najskôr o veci porozprávať.
Alebo aspoň vyžadujem aj zdôvodnenie. Prečo áno? Prečo nie? A to vykomunikované zdôvodnenie býva vždy tak jasné a logické, že už potom nepochybujem, aká bola odpoveď.

 

Energie neprenášajú len informáciu
 

Ešte by som chcela doplniť k tomu popisu fungovania duchovnej komunikácie, že je dôležité si uvedomiť, že tie energie nikdy neprenášajú len informáciu. Vždy sú v tom aj ďalšie (v prípade svetelných bytostí pozitívne) veci. Napríklad emócie. Je to asi tiež druh informácie, o tom, čo cítime. Pokiaľ do otázky vložím (úprimné) emócie, dostanem podobným spôsobom aj odpoveď. Takéto komunikácie sú väčšinou veľmi príjemné a niekedy sú spojené so silným čistením z niečoho. Niekedy ma rozplačú.

V prípade, že je odpoveďou jediné slovo „áno“, ale jej súčasťou sú aj emócie, potom toto slovo s istotou rozpoznám, vyvolá totiž vo mne pocity, ktoré súvisia s kladnou odpoveďou.

 

Moja prvá komunikácia s Prírodou

 

Moja prvá komunikácia s Prírodou bola dosť pocitová. Nevedela som, či vôbec už môžem s ňou komunikovať, keď som len dva týždne po prvej očiste. Či je to bezpečné. Raz po cvičení som si kľakla, predstavila som si, že ju mám pred sebou a povedala jej, ako rada by som s ňou už komunikovala, ale neviem, či môžem. A vtedy som ju ucítila, ozvala sa mi, povedala, že môžem, ukázala sa mi, bolo to silné, nádherné, a moja reakcia na to bola: „Asi som sa zbláznila.“ Rozum to nechcel prijať, že je niečo také možné. Na to sa mi v ušiach ozval hlas Prírody: „Nezbláznila si sa.“ Energie prenášajúce túto informáciu mali takú silu, že som to až naozaj počula. To sa mi stalo len ten jediný krát. Odvtedy už nie. Moje nasledujúce komunikácie s Prírodou už prebiehali normálne so zošitom a bez vedľajších efektov. A zo začiatku ani nemali úplne optimálnu presnosť a pravdivosť. 


Komunikovanie s „pochybnými“ bytosťami

 

Držím sa zásady, že na začiatku komunikovania použijem oslovenie. Aby sa mi nestalo, že sa ozve niekto iný, než chcem. Nevyplatí sa používať ani iné, než zavedené oslovenie bytosti. Keď píšem dlhšiu otázku, na konci ešte pre istotu oslovenie zopakujem.

Napriek tomu sa mi do komunikovania hlavne zo začiatku často tlačili aj rôzne „pochybné“ bytosti. Väčšina z nich sa dala už z prvej vety odhaliť, lebo hovorili veci, ktoré by svetelná bytosť nikdy nepovedala. Tiež sa dajú odhaliť podľa „hlasu“, ak človek rozlišuje aj „hlas“. Potom komunikáciu okamžite ukončujem.

Niektoré bytosti si o sebe myslia, že sú svetelné a aj tak znejú a vystupujú, a potom je to už ťažšie. Netlačia sa do komunikácie, ale mám pocit, že so mnou niekto zvláštny chce komunikovať a začnem sama. Oslovím napríklad Spojené Sily Svetla a prosím ich o spojenie s tou bytosťou, ak je to vhodné. Párkrát sa mi takto ozval niekto z mojej minulosti kvôli očiste, a teda to malo význam, napríklad sme si mohli navzájom odpustiť. Ale je to vždy jednorázová záležitosť.

Stalo sa mi aj to, že sa po tomto oslovení ozvala bytosť, ktorá sa vydávala za niekoho iného. Snažila sa mi „z nadhľadu“ radiť, akože pomáhať a neodhalila som to hneď.

Nemôžem ale všetky podozrivé komunikácie okamžite odmietať, niektoré sú dôležité kvôli vzájomnej očiste. A tak, ako vo všetkom, aj v komunikovaní s neznámymi bytosťami je treba držať určitý stred.

______________________________________________________________


Na záver ešte uvediem jednu pozitívnu skúsenosť s neplánovaným duchovným komunikovaním počas chôdze:

Išla som po ulici a spomenula som si práve na nejakú nepríjemnosť a tá spomienka sa mi snažila skaziť náladu, čomu som sa chcela ubrániť tým, že si poviem nejaké pozitívne prehlásenie. A vtedy mi (asi Osobná Karma) jedno poradila. Prišlo mi to do hlavy ako keď komunikujem, samo od seba, som si istá, že to nebol môj nápad. Bola to veta: „Zvládam prekonávať prekážky.“ A okrem tých slov k tomu bolo „pribalené“ aj kusisko pozitívnej energie, ktoré nielenže okamžite úplne odstránilo moju zlú náladu, ale ešte aj spôsobilo, že sa odvtedy toto prehlásenie stalo mojim najúčinnejším.
Už som ho veľakrát použila. Vyskytne sa nejaká nepríjemnosť, a ja už-už začnem mať skazenú náladu, ale namiesto toho si poviem: „Zvládam prekonávať prekážky,“ a zrazu tú nepríjemnosť vidím úplne inými očami – je to len prekážka, jedna z mnohých, a je tu na to, aby som ju prekonala. Hurá do toho!

 

© Viera Růžičková, prosinec 2019
   
www.novaduchovnicesta.cz

 

Anketa

Byl pro Vás tento text přínosem? Ohodnoťte prosím známkou od 1 (nejlepší) do 5 (nejhorší).

1 (100)
2 (9)
3 (8)
4 (7)
5 (7)

Celkový počet hlasů: 131

TOPlist

Kontakt

Novaduchovnicesta Praha

mjnjirinovak@centrum.cz